Viera

Chlap č. 1.

S ním sa to tahalo dost dlho...

Chlap číslo jedna sa konal tak asi pred 10 rokmi.... mala som sladkých 15, bola som mladá a naivná  :)

Bol to spolužiak na strednej. Prvé, nesmelé kroky urobil na lyžiarskom výcviku. Zostalo len pri nesmelých krokoch. Na viac sa neodhodlal. Sčasti to bolo dobré, lebo v 15 sme ešte moc nemysleli…. Zostalo iba pri bozkoch (aj tak by sme nevedeli čo robit :D ). Boli to moje prvé bozky. Sama seba som sa pýtala, či toto je ono, či toto je všetko. nejak sa mi celé to bozkávanie nepozdávalo.... (neskor sa mi to zalubilo….;) )

A ako sa skončil lyžiarsky zájazd, skončil aj náš "vztah". Bola som hrozne zamilovaná. ale ja som si to uvedomila, až ked sme sa vrátili, a neprejavoval o mna žiadny záujem, kašlal na mna. Najhoršie bolo, že bol mojím spolužiakom, a že som ho musela každý den stretávat. Kolko nocí som preplakala! Trvalo mi asi 1,5 roka, kým som sa z toho dostala. ani to nie poriadne. Trvalo to fakt dlho. Ale úspešne som sa z toho vymotala.

Skončila sa stredná, ja som išla na výšku, on nie. nevideli sme sa asi 3-4 roky. potom sme si občas napísali sms, náhodne (alebo aj nie celkom náhodne) sme sa párkrát stretli.

Odišiel do Prahy.

Ešte pred inžinierskymi štátnicami, som našla inzerát. práca v prahe. Rozmýšlala som, a kedže mi chlap č. 1 slúbil, že možem byt u neho, kým si nejaký bejvák nenájdem, išla som. V tom čase si chcel začat so mnou ešte raz. Aj sa snažil, videla som, len akosi ja som už úplne stratila záujem.....

Teraz tvrdí, že v čase strednej školy som bola taká moc naviazaná, že som bola moc zalubená a tak, že teraz to beriem "otvorenejšie" (cháp: sex bez závazkov), že som vačšia pohodáčka, bla bla bla

Teraz sme v občasnom kontakte, ked som v Prahe, niekedy sa s ním stretnem, aj ked sme doma. Pokecáme občas po icq, a tak.

Záver: Bol to jediný chlap  ktorý sa ma spýtal: "chceš so mnou chodit?" :)

Boli veci, v ktorých bol prvý :) , sú veci, ktoré nelutujem, ale sú aj také, čo lutujem.... no určite mi to niečo dalo - skúsenost. A pomohol mi........

 

Chlap č. 2

Popravde, ani neviem, kto bol chlap s číslom dva...... :)  teda z tých významnejších to bol asi T.

Chodili sme spolu necelé 4 roky.

Začalo to, už ani neviem presne ako. Zoznámili sme sa v bare. Cestou domov sa ma spýtal, či nemám chut niekam ist v utorok. Súhlasila som. A tak to všetko začalo. Boli pekné chvíle, boli aj menej pekné. Bolo to občas zvláštne medzi nami. Je to informatik, tažko napríklad vyjadroval svoje pocity. A boli aj iné problémy.

Po 3,75 roku prišiel “impulz” (rozumej: niekto iný) na prehodnotenie nášho vztahu. Tak som prehodnocovala. A možno som očakávala vela, ale chcela som aby mi povedal, či ku mne niečo cíti, či to má dalej význam. No vobec sa nevyjadril. Tak som sa rozhodla. S odstupom času hovorím, že to bol asi dobrý krok. Teraz sa mi zdá dobrý, možno o 5 rokov sa mi to tak nebude zdat.

Sme takmer v každodennom kontakte. Vdaka tomu, že sme spolu chodili, si celkom fajn rozumieme. Dokáže ma rozveselit, rozosmiat, ale dokáže ma aj poriadne nasrat.

(to je ten, ktorý si až po našom rozchode všimol, že vobec mám prsia :D )

 

Chlap č. 3.

Tie dva mesiace, čo sme spolu boli, bol tým princom na bielom koni….. a potom som sa zobudila….:)

Páčilo sa mi, že o mna má niekto záujem, že prejavuje city, že sa mi dokáže hlboko pozriet do očí, pobozkat ma a povedat Milujem Ta.

Bolo to krátke ale intenzívne. No on sa rozhodol inak. Sám sa rozhodol, ako keby som v tom vztahu ja ani nebola…. Bol to zaujímavý rozchod. Napísal mi smsku, že by chcel mna aj svoju bývalú, a že by chcel obe, a kedže nemože mat obe, nebude mat ani jednu. Potom si vypol telefón.

Ešte sme sa stretli na promóciách. To sa bohužial nedalo obíst. Myslím, že sme sa ani nepozdravili, neviem, nepamatám si. Ja som hned po promóciách odchádzala do Prahy, ešte som mu napísala poslednú smsku. Len tolko, že mu neprajem nič zlé, len aby mu raz nejaká holka urobila to, čo urobil on mne. A potom som si vymazala jeho číslo.

No a neskor som sa dozvedela, že sa k tej svojej bývalej vrátil….

 

Chlap č. 4.

To bolo už tu, v Madarsku. Nedávno.

Starší muž, skvele sme vždy pokecali. Tak ma pozval von. Skvele sme si rozumeli. Bolo to fajn, cítila som sa obdivovaná, cítila som sa ako žena, miestami až ako královná. Trvalo to krátko a bolo to pomerne komplikované.

Potom prišiel impulz na „prehodnotenie“ nášho vztahu. On ho prehodnotil inak než ja, a inak než som očakávala. Takže sa to skončilo.

Vlastne neviem, čo očakávam, neviem, čo som očakávala. Asi som žila vo svojom vysnívanom svete.

Ešte mi pár krát napísal mail, a napísal mi básničku. To je sice pekné, a potešilo, len bohužial už nepostačujúce (keby mi niekto v 15-tich, alebo 17-tich napísal básničku, by som sa roztopila od štastia).

 

 

Tých chlapov bolo viac, ale nemali velký vplyv na mna, a na moj vztah k mužskému pohlaviu.