Máme osud niekde napísany a len tazko do neho zasiahneme, alebo si ho v kazdej minute urcujeme samy, a nie je nikde nic dane?
niekedy ma tato otazka trapi, mam znameho, ktory mi neustale tvrdi, ze je to akymsi sposobom predurcene, a tazko zasahujeme, a nerozhodujeme......
Myslim si ze to tak nie je, ale nepresvedcim ho. Myslim si, ze v urcitej miere je kazdy strojcom svojho (ne)stastia. samozrejme existuju veci neovplyvnitelne, ktore nastanu. ale vsetko??? znamy je uz zivotom skuseny, teda prave preto tomu nerozumiem....
jeho osud urcuje nieco/niekto iny? ale kto alebo co?
mozno som este prilis mlada a naivna, ale verim, ze svoj osud urcujem (aspon z casti) ja sama.
Nakolko sme schopni ovplyvnit svoj zivot?
13.06.2007 15:03:44
Komentáre
:) v podstate
Takže,
ano dia, asi mas pravdu
áno,určujeme si ho
je fajn, že
ja v osud neverím, ale myslím, že viera v osud je pre človeka potrebná, avšak, ak človek netuší, čo je jeho zmyslom (cieľom), stále hľadá a čaká, že sa niečo stane a prílišná viera v osud zas človeka oberá o zodpovednosť za svoje činy v zmysle "tak to malo byť a ja za to nemôžem" a strácanie nadobudnutého zmyslu, viery zase človeka privádza do úzkostných pocitov...
a napokon miera mojej slobody podľa mňa závisí od niečoho vonkajšieho, čo však môj osud nepredurčuje (keďže nič také nie je) a má podiel len na veľkosti môjho vnút. pocitu slobody...
Život
Mas pravdu Vierka
Verimtomu a snazim sa na to nezabudnut. Raz som niekde cital ze sa vacsina veci deje podla toho naco myslime a tak si musime strazit svoje myslienky.