Viera

Vcera cestou domov som na ulici v Budapesti začula slovenčinu. Traja ludkovia išli za mnou a o niečom debatovali. Mi tak napadlo, že sa otočím, a niečo v slovenčine poviem, či by boli prekvapený.

Napadla mi taká úsmevná spomienka, z asi pred dvoch rokov.

Išla som busom Eurolines z Prahy, z pohovoru do Blavy, na intrák. Ten bus vždy stál (zo smeru z Prahy) pred Brnom v motoreste 9 křížů, alebo tak nejak sa to volalo.
Bola povinná cca 45 minutová prestávka, počas ktorej, ja exot, sa vždy prechádzam (ved nie preto vystupujem z autobusu, aby som si opat sadla).
Bolo nejaké blbé počasie, takže prechádzka sa obmedzila na prechádzku pri bufete, vnútri v motoreste.
Mali tam nejaké sendviče, nápoje, a tak. Nad výkladom, kde to bolo všetko vidiet, bola nejaká krátka história toho motorestu, či čo, bolo to písané dost malými písmenkami, takže ked to chcel človek prečítat, musel stat pred výkladom, na špičkách (hlavne my slabšie vidiaci) a tým zaclánat výhlad na výklad plný jedál.
Už pred tým som počula ako tam boli nejaký slovenskí, madarsky hovoriaci občania. Mysleli si, že im nikto nerozumie, tak sa hrali na velkých šéfov, vykrikovali tam na seba po madarsky.
Oni neboli z nášho busu, takže ani netušíli že sa tam nejaký do Bratislavy mieriaci autobus zastavil.
Dotyčný páni si po výdatnom obede v reštaurácii chceli kúpit ešte niečo v bufete, pred ktorého výkladom som ja stála a čítala ten nápis.
Som ich počula, ako sa rozprávajú, a blížia sa k bufetu. Čítam dalej.
Zrazu jeden z nich povedal po madarsky, tak čo dievčatko číta rozprávku?
Otočila som sa a po madarsky som povedala: áno, nebodaj to vadí?
Ten šok ktorý chlapík zažil, skoro z noh spadol. bola sranda na neho pozerat: jeej, ehm, prepáčte, ehm, slečna, pfu, ehm. toto isté sa stalo kolegovi pred pár dnami....
Všetci traja sme sa pustili do obrovského rehotu.
Okolo stojaci ludia nič nerozumeli, a divne na nás pozerali, čo može byt také vtipné.
Ten úsmev na tvári mi vydržal až po Bratislavu :)