Viera

Keď som odchadzala zo Slovenska do CR, vedela som preco odchadzam. Samozrejme bolo mi luto, nechat v Bratislave novo nájdených kamarátov...ale bola som rada, že idem. Nová krajina, nové skúsenosti, noví kamaráti... Trvalo určitý čas, kým som si tu našla ubytovanie a kamarátov. Bola som rada, že idem do vačšej firmy, kde je vačší kolektív, viac príležitostí na spoznávanie ľudí. Za tých 6 mesiacov som toho prežila dosť (nie všetko by som rada zverejnila :) ). V práci máme super kolektív, chodilo sa von, sadnúť si. Tých 6 mesiacov prebehlo, ani som sa nenazdala. A niekedy v októbri sa rozhodlo, že pobočka v Maďarsku nebude od plánovaného júna, ale od januára….trochu ma to zaskočilo, nečakala som to. Asi týždeň som bola bez nálady, konečne som si tu zvykla, a teraz mám odísť??? Vedela som že budem musieť odísť, ale nie po pol roku….Takže sme všetko začali pripravovať a ja som si to pomaly začala uvedomovat, že pojdem do neznámeho 2 milionového města, kde nikoho nepoznám. Ale na druhej strane, do Prahy som tiež tak prichádzala, že som tu poznala jedného človeka. Bol to bývalý spolužiak zo strednej, ktorý toho pre mňa urobil vela. (nehovorim, že ja pre neho nie  ). No ale v Maďarsku nebude nikto taký a nebude veľká firma….budeme tam 2.