Viera

Celé sa to nezačalo moc ružovo. Lóránt ma jemne naštval (o tom inokedy), bola som aj trochu nervózna, spat som nevedela. Moc som toho nenaspala.

V piatok som si kúpila lístok, s madarskym preukazom ma cesta do Szegedu stála celých 255 forintov (36 korún slovenských :D).

Make-up som si robila ráno. Tip som dostala od kamošky, ja som v tom neni až tak dobrá. Aj fotku šiat som jej poslala, aby to bolo dokonalé. Tip bol dobrý a dovolím si povedat, že aj výsledný efekt z mojich rúk celkom ušiel.

V sobotu ráno som teda vyrazila. Vláčikom. Po nejakom divne znejúcom mestečku, už blízko Szegedu, sme znova zastali. Bolo to divné. Vysvitlo, že ujo zabudol vystúpit a potiahol záchrannú brzdu….. aj ked to bolo opravené za 10 minút, no hm.

Tak som konečne dorazila do Szegedu

Vypočítala som to tak, že som mala rezervu na cca pol hodinové meškanie vlaku. No lenže som sa prepočítala, nepočítala som s tým, že busy a električky chodia každých 20 minut :( Na komfort, že to ide furt, sa dá lahko navyknut.

Rýchlo na intrák, ktorý vybavili ako ubytko, ktoré sme si sami platili (ale aspon som nemusela hladat a vybavovat a ešte bol hned vedla reštaurácie) rýchlo som checkal, nič moc, ale na jednu noc ujde. A rýchlo ku kaderníčke. Bola som tam už před druhou, dohodla som sa s nou, že do 3tej musím byt hotová. Vzala ma až presne o druhej, bola tam teta, ktorej farbila vlasy. O pol 3 začala tete ešte strihat a fúkat vlasy, moje sice boli umyté, a sedela som pod sušičkou, ale o 14.45, kde som tam ešte stále sedela, a teta ešte nebola hotová, som začala byt nervózna. Do kresla som sa dostala o 5 minut 3 a maximálne nervózna. Počkajú? Nepočkajú? Skor nie…. 15.10 ked začala hladat dalšie sponky, som jej už povedala, že už som tam 10 minút mala byt, a že sa ponáhlam. Vlasy sice boli pekné a vlnité, ale poznám svoje vlasy, vlny rýchlo zmiznú….. Po zaplatení nasledoval beh (doslova) do neznáma. Do neznáma preto, lebo som netušila kde to je presne. Mala som malinkú č-b mapu, kde sa názvy ulíc nedali vidiet. Zabočila som do ulice, kde to už podla mapy malo byt. Lenže to nebolo ono. Raz som bola pred nevestiným domom. Naštastie tam bol ujo, ktorého som sa spýtala. Bola to až dalšia ulička. Tak ulicu máme. A čo teraz?? Nevedela som ani číslo domu…. Boli to bytovky, kde vzadu bol dvor, a tam sa to celé konalo, a vchodové dvere boli otvorené. Rýchlo som vletela, prezliekal som sa za 3 sekundy, ani neviem, kto mi zapínal zips na šatoch…. Dorazila som, aj ked začiatok mi ušiel, a nevidela/ nezúčastnila som sa pýtania nevesty od rodičov.

Pokračovanie nabudúce….