Viera

Trhy
Trhy sú celkom zaujímavá věc. Je to odlišné od tých našich. Základom je vyjednávanie. To nám povedal hned na začiatku aj delegát CK. Vraj nemci bývajú takí, že hned všetko na prvý krát kúpia. Arabi totiž pre europanov stanovia inú cenu jako pre domácich, je to celkom logické, chcú zarobit, je to dost chudobny kraj… Zo začiatku to zjednávanie človeka aj zaujímalo a baví, bolo to iné jako u nás. Vačšinou, kde sme povedali, že to teda nechceme, tak nás nechali odíst, ale boli aj taký, čo povedali, že teda ok, aj za nižšiu cenu. Boli sme v centre. Kde sme vystúpili z taxíka, tak sme mali pocit, že sme sa blbo obliekli... Boli sme najviac odhalené. Ale potom sme si už zvykli. Potom sme sa vydali jedným smerom (popravde už ani neviem prečo práve tade) a zrazu sme objavili další trh. Ešte sme nadávali, že nás taxikár zaviedol na blbý trh, že toto je taky ozajstný. Bolo akurát 12 hodin, vonku tak okolo 42 stupnov. Tu samí miestny. Ešte viac kukali na naše výstrihy. Ale o chvílu sme pochopili, prečo nás taxikár vzal na ten trh, na ktorý nás vzal. Tento bol akosi „brutálnejši“, tzn. Viac nás buzerovali, núkali nám všetko. Jana chcela kúpit korenie (to korenie bolo inak velmi lákavé, bolo to vážené, a vyzeralo to velmi dobře). Mali tam však aj v takom sáčku viac druhov. Najprv nám jeden taký sáčok ponúkali za 40 dinárov (1 dinár=17czk) (neskor sme zistili, že u Rica v hoteli bol jeden taký sáčok za 4,5 dinárov). To sme postupne zjednávali, ale myslím že sme boli okolo 20 TND, kde sme si povedali, že teda to nechceme a ideme. Išiel za nami, chytil nás za ruku a viedol niekam dozadu, kde je šéf. Šéf o menej jako 40 nechcel ani počut. Tak sme to po dlhom čase zjednali na 5 TND, 2 kusy. Ale to bol horor, mi chcel vziat z ruky peniaze, dal nám iný balík korenín, ten povodný schoval. Tak sme si ho vzali a bolo. Nakoniec sme kúpili dobře, ale sme skoro krv potili kvoli tomu. Po tomto som povedala, že chcem domov.

Chlapi
Tak kde začat? Asi s tým, že za celý uplynulý rok som nemala tolko pozvaní na rande, jako v Tunisku za 1 týžden. Vždy sa mi páčili skor tmavšie typy (je zaujimavé, že vačšina mojich frajerov je skor blond a bledšie typy....:D ). A konečne bol o mna záujem, aj kde vačšinou mali záujem iba o sex, ale človeka proste poteší, kde o neho majú záujem.....
Mala som niekolkokrát rande, s viacerými arabmi (konkrétne s troma), neviem, či sa dá zovšeobecnovat...
Na začiatku bolo pozvanie na kávu. A aj kde nevedeli po anglicky, vždy sme sa dostali k tomu, že večer, kafé.Dalšou otázkou hned na začiatku bolo o manželstve, či mám manžela. Kde som povedala nie, lepili sa akosi viac, bol vačší záujem o tú večernú kávu. (Raz to bolo zoznámenie na diskotéke, inak vždy či nechcem večer na kávu). Kedže alkohol nepijú (jako som sa dozvedela, doma si však niečo vyrábajú), tak to bola skutočne káva, poprípade čaj (ten matový však doporučujem, bol fantastický), čo sme si dali. Prebehlo vždy nejaké rozprávanie anglicko-nemecky, a hlavne rukami nohami. Kamarátka vždy vychytila tých, ktorý aspon po nemecky, a niečo po anglicky rozumeli, ja som mala vždy tých iba francúzsky a arabsky hovoriacich. Ale občas to bola sranda. Výnímkou bol Ali, on jako-tak vedel po anglicky. Tak sme si aj pokecali, aj kde to bolo dost narocne. Spýtala som sa na věci, ktoré člověk o islame vie, a zaujímajú ho.
Po káve a čaji nasledovala prechádzka, ktorá samozrejme končila na pláži. No ešte na prechádzke chytia partnerku za ruku, potom okolo pása, potom chcú pusu. Všetci úplne rovnako. Po príchode na pláž si sadneme na lehátko, a už si hned myslia, že im každá podlahne…. Je pravda, že na tej pláži je to velmi romantické – šumenie mora, hviezdy, a nikto len vy dvaja…. Ach jo, musím povedat, že to bolo fakt romantické. A Ali ani nebol tak nátlakový…. Pokúšal sa až druhý večer :D . A velmi dobře mi padlo, že ma po dlhom čase niekto objal, nič iba sme sedeli spolu v objatí....
Ali vyzeral straaaaašne dobře. Najlepší chlap pláže :)

Zvyky
Na vela vecí som sa pýtala Aliho. Mala som možnost prečítat nejaké články (hlavne po návrate). Doležité je, že každá islámská krajina je iná, s inými zvykmi, inými povinnostami a možnostami.
Zistila som však mierne rozdiely. Po príchode do Prahy som si v knihkupectve pozrela knižku Lonely Planet o Tunisku. Bolo tam iné, než čo mi hovoril Ali. Tak som sa ho spýtala, či má manželku povedal že nie. A či je to tak, že rodičia mu vyberajú manželku, ešte ked je malý (čítala som to potom aj v Lonely Planet). Povedal,že nie, a ešte sa na mna aj divne pozrel, že prečo by mali. Som mu vysvetlila, že som to proste čítala, a tak si člověk myslí že to tak je. Ked som s Alim bola na diskotéke na pláži, tak tam boli vačšinou len európske ženy a arabskí chlapi (sa mi celkom páčilo, že tam nebol problém, že tancovali iba chlapi, aj normálne si 40ročný chlapík tam sám tancoval na arabskú pesničku). Zaujímalo ma, či arabka može ist na diskotéku. Povedal, že bez problémov. No, neviem, videli sme jednu jedinu. Tažko povedat.