Viera

Tak sme v piatok dospeli do štádia, že jedinou možnostou, ako sa zbavit Lóránta, a vyždímat od neho peniaze je výmena zámku.

Mne teda L. telefón nezdvíhal. mohla som mu zavolat s iného čísla, mohla som mu zavolat s utajeným číslom, ale z jedného dovodu som tak neurobila. a tým dovodom bolo, že keby to zdvihol mne, tak je málo pravdepodobné, že by to potom ešte niekomu s utajeným číslom zdvihol.

V piatok sme teda s Áginými išli na jedno. Teda, skor na jednu. Pálenku. ochutnali sme višnovú, aj malinovú, ale figová ešte furt vyhráva ;) . ale nie o tom som chcela. Ági mu potom zavolala. S utajeným číslom. zdvihol.

klúčik teda ešte neodovzdal, čiže, vlastne tam je ešte celý mesiac. takže dlži ešte za nájom. že nech to v pondelok donesie, lebo bude zle. Výhovorky: á, on v pondelok ešte nebudem mat peniaze, že v stredu. a pristali sme na stredu.

Všimla som si, že veci tam ešte má. konkrétne som videla paplon, ked som tam vošla, ale moc som sa nerozhliadala. predsa len, nie je to moja izba, moje veci.

A L. je svojím sposobom blbý. lebo si tie veci mohol odniest. mal na to celý týžden. a už býva v novom podnájme, čiže má kam. a on ich tam nechával.

v sobotu ráno, sme teda vymenili zámok, najprv však kontrola izby, či stojí za to, vymenit ten zámok, teda či tam má čosi také, čo pre neho bude mat hodnotu mesačného nájmu.

mal tam ešte dost vecí. oblečnie, paplon, prací prášok (to by tam asi nenechal, ked bol pre neho problém kupit tekuté mydlo za pár korún. a ešte tam mal svoje kresby. niektoré sa mi páčia, možno budú moje? :D

no a pak sme vymenili zámok. teraz sa už može snažit, už len ked dá peniaze......

popravde, cítila som sa o čosi bezpečnejšie po tej výmene zámku.