Viera

Takže v piatok, po skončení práce, a vypnutí PC, mal Peto ešte chvílu čas. Si spomenul, že vo štvrtok hovoril o Jagermeistrovi v chladničke, že si v piatok dáme (samozrejme až po pracovnej dobe ;) ), a nejak sme na to cez den zabudli . Napadlo ho to, už ked sme skoro odchádzali. nalial, a že si dáme jedného panáka. klasicky, z jedného boli tri....

To som myslela, že nedojdem do hotela, tak mi bolo treba na záchod. už som fakt myslela, že nevydržím (to ten alkohol...) no ale došla som. Som si rezervovala sama, cez net. Kosmalt (aj ja som našla, aj Teide písal, že by to malo byt v pohode). no zvonku to v pohode nevyzeralo. myslím, že je to napoly intrák, či tak nejak, a druhá čast je turistická ubytovna. Budova ani zvnútra ma teda nenadchla. ale izba bola fajn. bolo čisto, nový nábytok, celkom dobre zariadené, ale bez telky (až tak mi to nechýbalo), a tá sprcha, keby bola trochu lepšia.... (asi som na sprchy citlivá). Bola som rada, že možem íst na ten záchod :D
V nákupnom centre Galéria som si dala večeru. Mala som chut na gyros. bol tam Mr. Kebab. ale poviem Vám, teda rozhodne nič moc (ked bude niekto z vás v budapešti, tak doporučujem gyros  pri Vígszínház, je to blízko konečnej električky č. 2, alebo zastávka 4 a 6 Jászai Mari tér. tam je turecký fast food, a pri okienku sa dá kúpit - myslím non stop - najlepší gyros aký som kedy jedla....) No a potom som sa vybrala, že sa trochu prejdem. vzala som to smerom do kopca, vedla kostolov (nejak na mape nemožem nájst názov tej ulice...) a potom som zabočila na Popradskú (myslím). tam bol taký parčík, pred ním domy, tak som mala taký nápad, že tade pojdem. počula som odtial dost velký hluk, tak som sa radšej otočila. a asi som dobre spravila. plno potmavšich spoluobčanov pred bytovkou, vykrikujúcich na seba. vlastne som potom aj bola rada, ked som sa vrátila na "hotel".

v sobotu ráno bol problém násjt kaviaren. súrne som potrebovala kávu. no nakoniec sa mi to podarilo. aj batožinu som odložila do úschovne na stanici.

Tak kde všade som bola: v Dóme, aj v tej veži na vyhliadke, hrobka je bohužial v rekonštrukcii, archeologický výskum otvára až 1.5., bola som v Urbanovej veži, som kukla tie voskové figuríny (to sa mi lubilo), a neskutočne sa mi páčila fontána na hudbu, a tá zvonkohra, to je fakt super. A potom som bola v múzeách. Vošla som na Námestí maratónu mieru do jednej z dvoch budov múzea. 10 minút som tam stála a čakala, a nikto k pokladni neprichádzal.... tak som to vzdala. vošla som oproti, tam to bolo lepšie. Tam som si kukla históriu penazí, Košický zlatý poklad, a stolovanie Andrassyovcov. Nahla som sa k stolu, a začalo to pípat, hned vošiel chlapík, že čo robím, ty kokso, som sa naplašila, že ma hned zabásnu, hihi. pri odchode som sa ho pýtala že kde je Hrnčiarska, tam je pamatný dom Rákocziho. vybral mapku, a pýta sa ma, či som z košíc. dost blbá otázka.... keby som bola z košic, tak snad viem, a ešte na prízvuku mohol počut, že ani len z východnej časti krajiny nie som. po odpoved "nie som z košíc" mi vysvetlil, kde to je....

To sa mi tiež celkom páčilo, len tam mal nátlak, tak ma v tom dome zavrel, hihi, sme sa dohodli, že príde odomknut o 15,45, a nedošiel..... tak som tam bola sama.... a cakala......dosiel asi za 10 minut...

inak Košice sa mi páčili, mám pocit, že tam máte dost zelene. čo sa mi nepáčilo, to množstvo potmavších spoluobčanov sledujúcich každý smetiak...... (nie som rasista, ale máte ich tam fakt vela....)

no a cesta spat, jéééžinku, to bolo hrozné., niekde v madarsku nastúpil chlapík. ako si sadal, ja som čumela do knihy, a všimla som si, že má špinavé nohy (mal nejaké sandále). no a o chvílu som to zacítila no hroza, nenormálne mu smrdeli nohy. a to, on sa ešte vizul a nohy si dal na sediacu čast. pane bože. (ako netopier pisal: Sa necítite ani troška? ) mala som dilemu: smrádek a teploučko, alebo čerstvý vzduch ale kosa? ('vyhral čerstvý vzduch) dlho si k nám do kupé nikto nesadol. až potom jedna holka.... najprv nič, som jej povedala, že keby chcela zatvorit okno, tak kludne. no a potom zacítila aj ona, sme sa na seba pozreli, a pousmiali.... Asi dobrých 20 minút pred Bp. som už vyšla na chodbu (inak nemám vo zvyku) potom to už ani holka nevydržala, a tam sme sa pri dverách rozprávali.... heh, zaujímavá cesta....