Viera

Fakt. Existujú situácie, ked si poviem, že chvalabohu že som sama. a teraz vobec nemám na mysli nejaké jednonocové záležitosti :) .....

Sobota podvečer. Chystám sa do nejakého podniku. predtým návšteva kamaráta. idem si po ulici ludoprázdnych Nových Zámkov.
Predo mnou nedaleko párik. Chlapec a dievča, pomerne mladí. pod nimi dve vačšie igelitky a športová taška.
Majú akýsi konflikt.

Holka urobí dva kroky, že odíde. Chalan ju chytí za ramená a násilím tahá späť.
Na tvári mu vidiet akýsi zvláštny výraz. taký nervák, niečo ako "aj tak tu ostaneš" alebo "radšej ta zabijem, než by si ma mala opustit"

Vzala si športovú tašku, že ide, násilím jej ju dal dole.
Mobil (predpokladám, že jej mobil) hodil o stenu činžiaku, plnou silou, bolo to počut. a povedal "tam máš mobil"

Ešte z dialky som počula, ako na seba kričia. teda skor on ako kričí.

som fakt bola rada, že nemám nikoho. natrafit na nejakého takéhoto magora (platí to pre obe pohlavia), ktorého sa nezbavím, to radšej sama. Ale práve že nikdy nemožeme vediet, aký ten človek je. sú to situácie, ktoré skor možno ani nezistíme, len ked je už neskoro. ani pri obyčajnej hádke sa nemusí prejavit, možno že až pri potenciálnom rozchode. uff, fakt by som nechcela.....