Viera

Ráno som sa vybrala, už známou cestou. Towson - Baltimore - Light Rail, a Baltimore - DC pekným, ale hrozne klimatizovaným vlakom. Bola tam hrozná kosa. a vyjdem v DC na už známe Union Station a vonku je cez 30 stupnov.....

Zamierila som ku Capitolu, tam som mala v pláne dalšie múzeá. A vidím dvoch policajtov. Jeden sympatický, taký portoričan. niečo sa spýtal. ako obvykle, moc som toho nerozumela. zopakoval. že či som tu bola aj včera... wow, si hovorím, to je něco. odpovedala som celou vetou, že som tam bola. a z tej vety pochopil, že nie som američanka (no vela štíhlych báb s holým bruškom tam veru nebehalo...). že odkial som. povedala som, a hned som sa spýtala, či vie  kde to je. to ako sa ten človek zatváril, proste úplne vymlete, a záporne krútil hlavou..... tak som začala vysvetlovanie. Po prvé, Európa. Po druhé. hm, polsko je dost velke, a tí sú všade vo svete,. tak som na to išla z tejto strany. Polsko na moje prekvapenie poznal (alebo skvele klamal). Aj Madarsko, tak hovorim presne medzi tým, taká maličká krajina. No dúfam, že som docielila aspon to, že sa doma do tej mapy kukol.....




Prvým bolo Múzeum amerických indiánov



Bolo perfektné. krásne. to všetko čo vidíte, čo je farebné, sú drobné korálky, bolo to neuveritelné.



Bolo tam aj ich oblečenie, podla jednotlivých kmenov (či ako sa to volá).

Potom som išla okolo dalšieho nejakého múzea umenia



to som už vynechala... zvonku to bola krásna budova. zámok.

No a potom. Potom bolo Holocaust múzeum. proste wow. skvelé. V Budapesti je House of Terror (okrem 2. sv. vojny, aj komunizmus), a toto americké bolo veru na rovnako skvelej úrovni. Na to že to bolo v USA.... Mali dost podarovaných vecí od Polska hlavne. aj to tam bolo vypísané.
a taká zaujímavost, ktorá ma zaujala. Išlo o komunity, kde boli židia, a ktoré boli odstranované. a našla som tam svoje rodné mesto, a ešte plno slovenských, českých, madarských, ale hlavne polských miest




Po tomto múzeu som sa rozhodla íst k Jefferson Memorial. ale ako. na vlakovej stanici den predtým mi to akosi nevedeli vysvetlit.... Zostáva mapa. bolo to cez most. Idem smerom k mostu, a zistujem, že tam je iba cesta pre autá. vošla som kdesi, kde boli bezpečnostní, ktorí na mna divne pozerali, ale povedali, že možem ist cez cestu, ale nech si dávam pozor. idem dalej. no nie, tak toto nie. asi 3-4 pruhy na jeden smer a bez chodníka. do kelu. vyzeralo to dost nebezpečne. tak som to vzdala, a išla som spat, spýtam sa kohosi iného. už to bolo v pohode.....



Bolo tu príjemne. ticho. a ujo Jefferson si postával vnútri



v suteréne muzeum a kedajeké informácie o Thomassovi Jeffersonovi.

A mojim dalším cielom bol Pentagon. išla som metrom. asi tak na tretí krát som pochopila ich systém. cena lístka závisí od toho, kam chcem ist. no ale bol tam tiež bezpečnostný, ktorý bol milý a vysvetlil. Zastávka sa volala Pentagon. Vystúpim, idem za davom, a obzerám sa, kde by ten Pentagon mohol byt, ktorým smerom. Ujo bezpečnostný stojí pred akousi bránou. osloví ma, či mi može pomoct. no hej, hladam Pentagon. on že tu je, a ukázal smerom za seba. no, že som si to nevšimla. metro je tak na 20 metrov od Pentagonu. Ale hned mi zdoraznil, že žiadna foto, som zosmutnela, on na mna kuka, a ze nech počkám. tak čakám. medzitým sa druhý spýtal odkial som. Zo Slovenska. bolo vidno že netuší kde to je.... potom prišiel, ten, čo povedal, že mám čakat. a priniesol mi A4 obrázok zhora foteného Pentagonu :) Bol taký milý :) ma to potešilo.....

Druhý den som toho viac nestihla....

Washington I. časť a II. časť