Viera

Leteli sme teda z prahy, som isla vlakom v so. rano. cesta v poho, lietadlo meskalo pol hodky. let tiez v pohode, len to lietadlo bolo Kartago airlines - tunisania - velku doveru v to clovek neda, ale s troskou becherovky sme prezili aj to kolisanie :). kvoli tomu polhodinovemu meskaniu sme nestihli veceru (dostali sme potom v pi. obed), hned sme omrkli plaz, a isli sme spat. Boli sme na juhu Tuniska, pristáli sme na ostrove Djerba, a odtial sme potom busom išli na pevninu. Bola to dost chudobná oblast, Jana bola predtým v Souse, ktore je o cosi bohatsie, a ten rozdiel sa dal vidiet.
Cez den to vacsinou bola plaz a nejaky vylet na clne, alebo do blizkeho města na trhy. Tie boli celkom zaujimave. Vyjednáva sa. Miestami to bola až hroza. Ale čo je zaujímavé, stalo sa, že nás nechali odíst bez toho, aby sme niečo kúpili.
Výlet na člne bol dobrý, aj kde nám naslubovali delfíny a tak, sme tomu moc neverili, a ani sme ich nevideli. Ale nebolo to zlé.
Čo bola nevýhoda, a čo nám cestovka neoznámila, bolo, že tam skoro nikto nevie po anglicky. Jako moja angličtina nie je nejaká extra, ale bola rozhodne lepšia než angličtina domácich. Oni vedeli snád iba tomorrow a how are you. Dokonale ovládali francúzštinu, ale tá zas nie je mojou silnou stránkou, viem iba pár slov, plus jednu vetu (tú vie asi každý :) ), ale tú som nepoužila. Dalej vedia vačšinou po nemecky, takže naša konverzácia (teda skor Janina, vačšinou vychytala ludi, ktorý aspon trochu po nemecky vedeli) bola taká, že my po anglicky, oni odpovedali po nemecky, a nieco sa dalo pochopit, alebo fungovalo ukazovanie, poprípade papieriky (tie hlavne při vysvetlovaní ceny). Mam pocit, že ešte aj niečo po taliansky vedeli. Ešte pár viet vedeli po česky, konkrétne: ahoj, jak se máš?, hezky česky a ježiš mária. To pochytili od turistov, chodi tam totiž dost čechov. Za pár rokov možno všetci budú vediet po česky.

Jedlo
Čo sa týka jedla, mali sme polpenziu, čo úplne stačilo, snád iba dvakrát sme si kúpili niečo na obed. Ranajky a večere boli dobré, vačšinou európsky štýl, občas niečo z domácej kuchyne. Ale vačšinou mi to nechutilo, až na kuskus. Nechutnali sme nic, ze by sme išli niekam von a tam si dali.

Pitie
Arabi nepijú alkohol. Podla niektorých však doma čosi vyrábajú a to pijúale vraj to je hnusné. My kde sme chceli, sme si mohli kúpit v bare, ale bolo to dost drahe. Raz sme ochutnali nejaké tuniské víno, celkom sa dalo, a ešte sme mali sangriu. Ked sa pozýva von, tak sa pije čaj alebo káva. Čaj je super, som ochutnala matový, bol dobry, odlišný od tych našich, káva samozrejme turecká, tú moc nemusím. Raz som pila nejaký koktejl, neviem názov, ale bolo to prehnane sladké. V hoteli boli tiež malinovky prehnane sladké. Ale bol tam pomarančový džús, z čerstvých pomarančov (robili ho před nami), samozrejme nebol zadarmo. Ale človeka skoro šlak trafil, kde videl, ze francúzsky při vedlajšom stole si do toho džúsu vlozili ešte polievkovú lyžicu cukru! Sme hned pochopili, prečo je všetko sladké.

Hotel
Hotel bol v tuniskom štýle, bol celkom dobrý, aj tie izby, aj s klímou. Len sme tam mali chrobáky. Áno, v týchto štátoch sú súčastou života, ale europsky člověk nečaká, že ich bude mat až v posteli. Ale kde sme zapli klímu, tak odišli :)
V dalšom článku budem pokračovat