Viera

Celé to začalo tým, že som podlahla nátlakom zvonka a kúpila som si bicykel. Použitý, lacný, ale v celkom dobrom stave. Kúpila som ho večer, po práci. Bicyklovali sme sa po meste. Ten večer.

V Madarsku sú okrem panelákov aj domy ešte z čias asi spred vojny. Taký ten pavlačový dom, sa to volá česky, slovensky po pravde neviem. vyzerá to asi takto.



tzn. uprostred je dvor, pod holým nebom.

takto domy maju takú bránu. ten, kde sme my večer asi o pol 11 zaparkovali mal železnú bránu, ktorá sa otvára na kod. každý má iný kód.

Takže večer o pol 11 sme zaparkovali bicykle, zamkli zámkom, pri hromozvod. Ráno tam bicykle neboli. Tety, ktoré nevedia spat, hovorili, že už o pol 5 ráno tam bicykle nevideli.

No nič. polícia. no oni toho vela nemožu urobit, ale skúsme sa pozriet na trh na ulici Verseny, tam bývajú kradnuté bicykle.

Tak sa Vieročka vybrala v sobotu ráno na výlet na tento trh. Ešte som tam nebola. Bola som už na známejšom Józsefvárosi piac - známa to atrakcia, kde sú hlavne arabi a čínania, a občas aj čosi kvalitné tam je (tzn. kradnuté, alebo zadržané na hraniciach), občas ponúkajú fitkívny účet, alebo vodičák, alebo maturitu, diplom, jazykovú skúšku. čiže akú-takú predstavu som mala. teda, ja som si to myslela.

Idem popri Keleti, mapa v ruke, kde to asi može byt. spýtat sa? ach, ešte nie, ešte skúsim íst za ludmi. A veru sa aj vyplatilo.

Vykračujem si, vonku 35 stupnov, a to bolo len 10 hodín. Bližím sa ku križovatke. Zaostrujem zrak. áno dobre vidím, na druhej strane ulice porozkladaný predávajúci na zemi. no, to si veru cestou spat kuknem. až neskor zistujem, že netreba.

Idem dalej, a vidím, na mojej strane ulice takisto. na zemi porozkladané veci. predávajúci - vačšinou tmavšej pleti.... (a solárkom to nebolo...).

a čo to majú na zemi? všetko. všetko čo si dokážete aj nedokážete predstavit. Všetko čo doma našli, za čo by sa čisto teoreticky dali získat prachy, alebo čo našli pri smetiakoch. úplne všetko. Takéto čosi som naposledy videla, na zač. 90. rokov, v polsku, v novom targu. na trhu, kde po tej kultivovanejšej časti predávali kadejaké blbosti - na zemi.

mali tam kadejaké porcelánové sošky z domu, použité šaty, topánky, mince, staré fotky, malby, hitom boli kadejaké cd, dvd, hlavne napalované, kradnutá bizuteria, ešte v originál obale, bižutéria, a šperky po babičke, sponky do vlasov, staré knihy, staré časopisy (tu ma zaujali hlavne časopisy s tematkou sexu z asi 80. rokov, knižky podobného rázu, niečo ako rady do manželskej postele - 70. roky), vnútri, v samotnej tržnici, telvízory, videá, a kadejaké takéto elektronické vecičky, ešte z predchádzajúceho režimu, platne, dokoca som videla gauč. na čo si len spomeniete, len hladat treba.  no prosto toto je balkán. :D (fotky veru nie sú, obávala som sa aj o penaženku a mobil, nieto ešte foták so sebou, a teda neviem, či by som našla odvahu to odfotit.)

bola som užasnutá a šokovaná zároven. ludia tam predávali, na tom slnku, v tom teple, ešte napr. aj dieta v kočíku mala vedla seba....

broskyne 4x lacnejšie ako v predchádzajúci den v tescu.

vo vnútri, v samotnej tržnici už mali pulty, a na tom boli porozkladaný. a uvidela som bicikle. fest nové, málo používané. a kradnuté.

Nejaký chlapík sa pýtal na jeden bicykel, vo velmi dobrom stave, taký ten mestský, dámsky, fakt dobrý a pekný, a on že 8 000 forintov, to je tak slovenská tisícka......

ale tie naše tam neboli :(

tak som užasnutá a šokovaná odchádzala domov.....