Viera

Kamarátka z vysokej, sa rozhodla pokračovat vo svojom študiu v dalekej Amerike. Studovala MBA. prezradím, že úspešne.  a ešte chváli na jej hlavu: štúdium je myslím 3 semestre+ práca, to su tak dva roky, ona to zmákla za rok (jeden semester mala v lete). Hehe, aj takýchto ludí poznám :)
Po štúdiu si našla prácu. sice to bolo tažké, a hladala dlho, ale našla. v Baltimore. nejaká logistika. už počas školy ma k sebe pozvala. som jej povedala, že ked si nájde v Baltimore, tak prídem, ak to bude v Colorade (tam tiež plánovala) tak bohužial nie. hovorila, že sú tam hory, skoro tak krásne ako doma :D. tie mám aj doma :)
Tak si našla v Baltimore.  tú logistiku.
Jaj a má tam frajera. amíka. teraz s ním býva.

tak sme si našli fajnový dátum, prelom augusta, septembra. nejaké dva týždne.

to znamená, že som musela pre víza. ešte ich nezrušili.

potvrdenie od zamestnávatela, že nie som vo výpovednej lehote, akú mám dovolenku, aký mám plat, či mám nehnutelnost (tak tú nemám), výpis z učtu, že mi tam chodia prašule, potvrdenie, že sa možem vrátit na svoje miesto, pozývací list. Všetko som to nahromadila, vyplnila ten ich divný dotazník, s otázkami, či chcem porušit vývotné predpisy, či chcem spáchat teroristický čin, či som členom teroristickej organizácie, či som sa zúčastnila genocídy, či som trpela nákazlivou chorobou, či mám duševnú chorobu, či som užívala drogy. a pod tyým hned text, že ak čo i len jedno vyplním "áno" že automaticky tie víza nedostanem.

inak krásny dotaznik. zaujímavý.

potom nasledoval osobný pohovor. si treba vytvorit časenku. to som myslela že tam budem sama. no ale od začiatku.

vybrala som sa do nášho krásneho hlavného mesta. Ranným vláčikom, ktorý odchádza o 5.50 z Budapešti. neznášam takéto ranné hodiny, pre mna je ešte noc. Bolo zvláštne, že som išla cez N. Zámky, a nestavila som sa tam. ale vyšlo ma to takto lacnejšie (15 eur tam-spat).

Inak takmer prázdny vlak. Až po Nové Zámky. ty kokso, zrazu plný vlak..... fakt tam nastúpilo vela ludí, a aj dost známych.

Ešte pred návštevou ambasády som mala určité povinnosti, rýchlo som vybavila a namierila som si to na hviezdoslavovo námestie.

Pri vstupe kontrola. to som čakala. musela som vypnút telefón, dokonca mi ho vzali. kabelka prešla tou blbostou, ktorou presvietia batožinu (nenapadne mi ako sa to volá), a prešlo cez detektor kovov. potom mi povedali, aby som vybrala klúče. hm, divné. ale moje klúče sú netipické pre slovensko, proste iné. ženská ich checkla, či by sa nimi asi dalo zabit, a schválila. teda že nie sú nebezpečné. predpokladám, ked mi ich vrátila. Chlapík mi ukázal kam mám ist. Recepcia, kontrola dokumentov. a že mám čakat v čakárni.

v čakárni mrdne ludí. no jéžiš, to bude trvat. sadnem si. vedla mna akýsi časopis, prelistujem, ale nechce sa mi čítat. tak sa ešte poobzerám. napravo oproti traja študenti, určite WAT, je tam ešte chlapík, je nejaký divný. vedla mna slečna vo vysokých topánkach. prichádza pani v ruke s knihou Ameriak proti svetu. no jéžiš. je s dcérou. obzriem sa dolava. tam je toaleta. kukám ešte viac dolava. panebože. škeriaci sa bush, condoleeza a cheney (či jak sa píše). taký tipický americký, štastný úsmev. škoda že tu fotit nemožem, ved človek sa sem nedostane každý den. znova otváram časopis. no nechce sa mi. medzitým hovoria mená. po slovensky, s americkým prízvukom. je to zlaté, ako vyslovujú tie mená. ako budú vediet že ja som už tu? a v tom pani, slovenka oznámi, že čísla do 65 majú íst odovzdat dokumenty. tam patrím aj ja, dostala som na recepcii 64.

teta-slovenka sa ma pýta čo robím. odpoviem. a že načo tam chcem, no na dovolenku. povie mi, že mám čakat kým povedia moje meno, a potom na druhý den o tretej mi dajú vonku pas.

idem von, prezerám si nejaké dokumenty. je tam aj že čo spravit, ak mi zamietnu víza, preletím, no nesústredím sa. povedia moje meno. ale úplne ticho, až som si nebola istá, že volajú mna.

Amík sa ma pýta za kým idem. Za kamarátkou. aké má ona víza. no zatial študentské, ale už podala žiadost na pracovné. na ako dlho tam chcem. Asi dva týždne.

Potom musím priložit ukazovák lavej ruky na nejakú tú blbost. scanuju mi odtlačky. potom aj pravú ruku. Zajtra o tretej vonku, pred budovou. alebo pozajtra.